Potulky za ružínskymi kaprami – august a september

Ďalšie pokračovanie článku od Martina Birknera o jeho výpravách na Ružíne. Tentokrát vám detailne opísal mesiac august a september.

August

Tento príbeh začnem retrospektívne. Ešte v júny som mal v pláne ísť na člne so sonarom zmapovať divokú časť Ružína, kde sa autom nedá dostať a kde som ešte v živote nelovil. Predpokladal som, že väčšie kaprie jedince sa budú zdržiavať mimo silno navštevované miesta. Jeden pondelok som po práci prišiel domov, naložil čln a šiel hľadať nové miesta na lov. Prichádzam k vode, upevňujem elektromotor a zisťujem, že sonar som nevzal. Do čerta! Nadávam sám na seba. Tak čo už. Už keď som tu, idem sa aspoň popozerať. Cestou stretávam medzi ostrovmi kamaráta Juraja s priateľkou, ktorý si tu prišiel tiež oddýchnuť od civilizácie. Prajem mu všetko dobré a pokračujem ďalej. Plavím sa popri brehu pod lesom. Predo mnou sa vynára krásna príroda. Skutočný raj. Vidím, že sa predo mnou nachádzajú asi 4 zátoky. V prvej som našiel jedného slušného kapra. V ďalšej maličkej zátoke som ostal onemený. Neskutočne tmavé dlhé kaprie telá lemovali strmý kamenistý svah hneď pri brehu. V živote som nič také nevidel. Postupne prichádzam bližšie a ohromné ryby mi plávajú asi meter pod člnom. Nijako sa nesplašili, len sa stiahli trochu hlbšie. Medzi šupináčmi som zazrel aj pár tučných lyscov.

Lov v srdci lesov je jedinečný

Pozerám na druhú stranu a zisťujem, že z lesa oproti by sa tu dalo vyviezť. V tejto maličkej zátoke sa nachádzalo minimálne 40 kaprov od 60 cm až po metrové kusy. Kaprov neruším a pokračujem ďalej. V ďalších dvoch zátokách som nič nespozoroval. Tú jednu si ukladám do pamäti a doma cez satelitné mapy zaznamenávam jej polohu. V stredu 1.augusta píšem ráno Tomášovi, či neskočíme na noc na ryby skúsiť tú čarovnú zátoku. Odpoveď bola jasná. Poobede sa stretávame pri vode a vymýšľame, ako sa preplaviť viac ako 4 km k vytipovanému miestu. Máme dva člny, jeden elektromor a dve výbavy. Do Tomášovej 220tky nakladáme veci a s mojím člnom ho budeme ťahať. Modlíme sa, aby batéria vydržala. Po 45 minútach plavby spomaľujeme pred tou zátokou. Tento krát Tomáš ostáva onemený. Sám nevie, kde sa pozerať. Nikdy v živote toto nevidel. Všade je kopec veľkých rýb. Pár z nich aj nahráva do mobilu. Obaja čumíme, keď medzi tmavými kaprami pláva veľký úplne svetlý kapor. Zrejme veľký slabší albín. Šťastní ako malí chlapci mierime ku brehu. Nebrali sme žiadny bivak. Samozrejme sa nám to vypomstilo. Večer nás stihla poriadna búrka. Veci sme len zakryli s člnom a my dvaja sme mokli pod stromami. Pred zotmením sa počasie umúdrilo. Vyviezli sme prúty a čakali. Ešte k tej vyvážke. Nie je to len klasické položenie montáže. Žiadna rovina tam v podstate neexistuje. Montáž treba opatrne oprieť o kamenistý svah tak, aby montáž nezapadla medzi skalky. Osobne som to ešte nikdy nerobil. Musím sa Tomimu poďakovať za rýchle školenie.  Boilies na kŕmenie sme museli napoliť, aby sa neskotúľali preč od montáže. Prúty rozmiestňujeme blízko brehu, kde sme videli kapry stáť. Večer netrpezlivo čakáme a debatíme o minulých aj budúcich výpravách. Tesne pred polnocou dostáva Tomáš opatrný záber. Po záseku je cítiť peknú rybu. Pred nami je len hĺbka, takže je úplne bezpečné zdolať kapra z brehu. Keď sa tesne pri brehu vynára z hĺbky dlhý šupík, vedeli sme, že je to jeden z tých, ktorých sme tam videli. Kapra úspešne podoberám a pokladám na podložku. Mám z tohto úlovku rovnakú radosť ako lovec. Obaja sme už dlho nevideli poriadnu rybu. Zhodli sme sa, že nebudeme zverejňovať váhy rýb, a tak len poviem, že pekne presiahol 80cm hranicu. Parťák si prút opäť vyváža a čakáme. K slovu sa dostáva onedlho aj môj prút. Za tri hodiny zdolávam troch kaprov do 70cm. V pamäti mi navždy ostane kapor s charakteristickou žraločou plutvou. Ráno ryby z našich miest zmizli a my spokojní balíme a plavíme sa naspäť. Mám v pláne sa tu čoskoro vrátiť.

Nikto nikde. Len ja, kapor a príroda okolo.

O pár dní sa mi podarilo otca vytiahnuť z pracovného šialenstva trochu k vode. Rovnako ako on mňa brával k vode cez prázdniny, tak teraz brávam ja jeho vždy, keď sa vyskytne príležitosť. Opakujeme scenár s preplavovaním. Skladáme sa na mieste, kde som bol minule. Večer vyvážam prúty. Dva opieram o protiľahlý breh a dva spúšťam do 11m hĺbky. Pod háčiky našívam The Krill aj domáci Bloodworm s ananásovými pop up. O 22,30 prichádza krásna jazda a otec si zdoláva konečne krajšieho kapra. Kapor si to zamieril priamo k nám. Až keď zistil, že  je blízko brehu, začal poriadny koncert. Po pár slušných výpadoch ho podoberám a ukladám do podložky. Gratulujem otcovi ku slušnému kaprovi. Do 70 cm mu chýbalo len pár milimetrov. Po tých 50tnikoch je to príjemná zmena. V noci prichádza strašná búrka, vďaka ktorej sme zmokli do nitky aj napriek natiahnutej celte. O tretej ráno počas búrky prichádza druhý záber. Zdolávačka v daždi v divočine je to, čo mám rád. V podberáku nakoniec končí miestny tmavý šupináč. Kapra prechovávame, pretože v takom daždi sa fotiť nedá. Obe zábery prišli z protiľahlého brehu. Ráno konečne prestáva pršať a my sa už tešíme domov. Dokumentujeme takmer 80cm divokého kapra a púšťame ho s prianím, aby sa vyhýbal háčikom. Opäť je laťka zdvihnutá trochu vyššie a ja dúfam, že sa mi podarí splniť si svoj kaprí cieľ.

Počas búrky prišiel typický tmavý kapor z ružínskych hlbín.

Na poslednú augustovú vychádzku som sa vybral konečne sám. Sólo rybačky mám rád. Je to také malé dobrodružstvo. Večer tesne pred zotmením som sa stihol preplaviť na moje doposiaľ najúspešnejšie miesto. V srdci lesa si rozkladám shelter a rozbaľujem prúty. Montáže som si naviazal ešte počas plavby. Vsadil som na montáž typu D-rig z fluorocarbónu Phantom a háčika FangX č.5. Veľký háčik som zvolil kvôli väčšej nástrahe. 24mm tvrdé boilies z Krillového kitu s Robin redom  zvýraznené popkou Pineapple&Butyric by mi mohlo priniesť pekného šupíka. Na každú montáž vysypávam desať lopatiek kŕmenia. Večer už len ležím v shelteri a počúvam zvuky nočnej prírody. Do polnoci som hore a čakám, či sa niečo neudeje. Po prepísaní dňa zaspávam. Do hodiny ma zo spánku vytrháva brutálna jazda. Konečne! Okamžite po zdvihnutí prútu viem, že kapor bude z tej lepšej kategórie. Kapor sa stiahol do hĺbky. Pre istotu som šiel za ním na člne. V úplnej tme ďaleko nikoho nikde. Len ja v strede Ružína a krásne ohnutý prút. Zdolávať kapry so 6ft prútikmi je neuveriteľný zážitok. Kapra akosi nemôžem odlepiť od dna. Keďže fluorocarbón nie je tak pevný ako stužené šnúrky, musím kapra zdolávať pomaly a s rozumom. Prísť o peknú rybu neprichádza do úvahy. Meter po metri kapra dvíham na hladinu, kde robí ešte pár výpadov. Všetko dobre končí a pekný 8 kg ťažký divoký kapor končí v podberáku. Hneď kontrolujem, ako je kapor pichnutý. Háčik sedí bezpečne v kútiku spodného pysku. Kapra už na brehu netrápim a uchovávam ho vo vode do rána. Prút som ešte samozrejme vyviezol, ale do odchodu som nemal už ani záber. Ráno o pol piatej som začul, ako sa niečo z lesa rúti ku mne. V sekunde som zazipsoval shelter a schytil nôž do ruky. Zviera pribehlo dole, pár krát obišlo bivak a po pár minútach odišlo niekam preč. Líška to rozhodne nebola, pretože som počul typické psie zvuky. Buď zatúlaný pes v lese alebo miestny vlk. Rozhodne mi nebolo všetko jedno. Predsa len kilometre okolo mňa sú len lesy. Po úplnom rozvidnení vychádzam von. Komédia nastáva pri fotení. Čistokrvný kapor je silný a neprispôsobivý. Prvých 7 pokusov o fotografiu dopadlo všelijakými pózami. Nakoniec sa mi darí z 10 fotografií vybrať jednu normálnu. Fotka na štýl žabiaka je to, čo mi v mojom albume chýbalo. Kapra bez akéhokoľvek poškodenia púšťam späť. Za pár minút balím, nakladám čln a plavím sa späť. Doma pri písaní správy od vody konštatujem, že niekedy stačí len jeden záber.

September

Po stopách ružínskych kaprov som sa na začiatku septembra vydal opäť s kamarátom Tomášom. Deň pred našou rybačkou ulovili moji známy krásneho veľkého lysca. Keďže sme mali v pláne ich striedať, pekný úlovok nám len potvrdil správny výber miesta na lov. Tomáš chytá o jednu noc viac ako ja. V robote sa mu vyskytlo voľno, a tak nelení a k vode prichádza o deň skôr. Počas dňa prišiel kvôli neznámej príčine o dve slušné ryby. V noci mal tréning s malými kaprami. Ráno k nemu prichádzam a presúvame sa na posledné krajné miesto v blízkosti skalnatých ostrovov. Počasie je krásne, akurát tlak ma klesajúcu krivku. Prúty sme rozmiestnili do rôznych hĺbok. Od rána do večera sme neurobili ani záber. So západom slnka sa mi darí zdolať aspoň jedného menšieho kapríka. Nulovú aktivitu pripisujeme práve nízkemu tlaku. Na noc nastražujeme len veľké priemery boilies. Po zotmení prichádza hotový armagedon. Vietor, dážď a blýskajúca sa obloha nás donútila zaliezť do postelí. Noc si krátime sledovaním rôznych stránok na sociálnych sietiach, kde sa prezentujú kapry. Pri mnohých fotografiách len krútime hlavami. Prehnané váhy rýb sú zrejme novým trendom v kaprárine. Nechápeme ako niekto môže pod cca 70 cm kapra napísať, že ma ,, lehce cez 14kg“. Ľudia nehanbite sa fotiť aj s malými rybami. Nehanbite sa za ich miery či hmotností. Dážď ustáva až nad ránom. Nočná bilancia vyzerala takto. Ja som ulovil jedného kapra a jednu ploticu. Na 24mm boilies s plavačkou som ploticu vážne nečakal. Tomáš o dve ryby prišiel a jedného kapra úspešne zdolal. Väčšie ryby sa bohužiaľ nenachádzali na našich lovných miestach. Od úsvitu až do poobedňajšieho odchodu neprišiel ani záber. Výpravu hodnotíme tak nijak. Nezažiarili sme, ale ani sme nevyhoreli. September je pred nami, tak uvidíme, čo nám táto voda prichystá.

V polovici septembra som mal už od júla naplánovanú trojdňovú rybačku, kde som si chcel urobiť aj takú menšiu rozlúčku so slobodou, keďže onedlho sa so snúbenicou berieme. Na prvú noc som sa vybral  s otcom pokúsiť sa prekabátiť miestneho mohykána do už známej čarovnej zátoky, ktorá vždy vydala peknú rybu. Bohužiaľ, tam sme úplne vyhoreli. Kapry sa na danom úseku vôbec nenachádzali. Ráno musí isť otec k lekárovi, a tak ma vyhadzuje na jednom mieste, kde si budeme večer vedieť pogrilovať a popiť. Od Tomáša dostávam pár informácii, kde sa zvyknú kapry vyskytovať. Skôr ako sa rozbalím, chcem mať prúty vo vode. Keďže lovím na úseku, kde sa predo mnou nachádza strmá hrana, musím ísť po každú rybu na čln. Preto na lov volím 6ft prúty, s ktorými sa mi v člne skvele manipuluje. Prvý prút hodlám položiť do 9m hĺbky. Snažím sa nájsť prechod medzi kameňmi a bahnom. Keď si tak vyklepávam mäkké bahno, zrazu dostávam do prútu tvrdý kopanec. Som v úžase! Premýšľam, že či na nástrahu nezaútočil nejaký dravec. Neznáma ryba sa drží v hĺbke. Netuším ako je pichnutá, tak ju veľmi nepumpujem k hladine. Po dlhých minútach nakoniec zisťujem, že je to kapor. Podobrať ho bez podberáku bude teda fuška. Nakoniec som sa vynašiel a po pár pokusoch som ho dostal do člna. Cca 70 cm bojovník mi urobil neskutočnú radosť. Po zdokumentovaní kapra konečne vyvážam obe prúty. Cez deň prichádza aj kamarát Jakub s otcom. Popri príprave kŕmenia sem tam aj niečo do seba šupneme. Jakub si vyváža svoje prúty a čakáme, či do večera príde ešte nejaký záber. Tesne pred večerom dostáva peknú jazdu, ale bohužiaľ jeho fluorocarbónová montáž to nevydržala. Na večer si viažem nové montáže. Stužená šnúrka Cobra, ostré háčiky Fang X č.7 a krátky mouthsnagger. Vsadil som na klasiku, ktorú mám odskúšanú. Flurocarbónové D-rigy som vynechal, kvôli terénu vo vode. Pod jeden háčik nastražujem sólo 22mm chytacie boilies z tvrdenej zmesi a na druhú montáž putujú 2x24mm The Krill.

The Krill bol mojím partnerom na každej rybačke

Vynechal som už aj pop up, ktoré by mohli zaujať menších kaprov. Jednu montáž pokladám do 9m hĺbky na bahnitý prechod a druhú spúšťam ešte hlbšie do koryta. Tu perfektne vidno výhodu stužených šnúrok, že sa montáž nezamotá počas klesania ku dnu a vyklepávaní dna. Na každú montáž zakrmujem viac ako kilogramom zmesi 24mm boilies a peliet. Som zvedavý, čo to spraví. Večer sa vracia aj otec. Kým on pripravuje mäso na grilovanie, ja mu vyvážam prúty. Po zotmení už sedíme, grilujeme a diskutujeme o rôznych témach. Neskôr sa strhla hádka o jeleňoch. Môj otec s Jakubom tvrdia, že jeleň môže vážiť aj viac ako tonu. Ja a Kubov otec sme zásadne proti. Vravíme im , že ani niektoré osobné autá toľko nevážia. Nakoniec som vytočil priateľa na telefóne (poľovníka), ktorý nám potvrdil, že najväčšie jelene mali cez 350 kg. Zábava samozrejme musí byť. Po výbornej večeri ideme všetci zaľahnúť. Jakub mi vraví, že keď sa mi čokoľvek podarí, tak nech ho zobudím. Vonku už veru nebolo tak teplo ako v júli. Zimná rosa bola tiež svieža. Do polnoci sa nič nedeje. Prepisujem príchod a zaspávam. Zrazu v sne počujem tri pípnutia. Zmätený neviem, či sa mi to sníva alebo je to naozaj. Pre istotu idem skontrolovať prút. V tme vidím červenú diódu na svojom signalizátore. Bobbin je prilepený k prútu. Prút z koryta sa predsa len ozval. Vyrážam nad vodu a snažím sa dotiahnuť nad kapra. Zrazu mi prút oťažel a ohol sa mi až k rukoväti. Vau! To môže byť pekný macek. Povoľujem brzdu a opatrne kapra zdolávam. Minúta strieda minútu a ja som kapra stále nevidel. Nejako ten čas nevnímam, ale trvá hodnú chvíľu, kým kapra dvíham od dna. Pri člne mi z hĺbky vychádzajú bubliny. Kapor už bude zrejme niekde v stĺpci. Keď sa mi pri lodi zrazu vynoril veľký šupináč, ostal som v šoku. Krásna silná ryba s mohutnou chrbtovou plutvu. Tak rýchlo ako vyplával hore, tak sa rýchlo aj vrátil do hlbiny. Miestne kapry sú v perfektnej kondícii. Hlboké vody obsahujú viac kyslíka, čo je vidieť na bojovnosti rýb. Po pár pokusoch sa mi darí kapra úspešne podobrať. V podložke kontrolujem, ako je chytený. Malý háčik pevne drží v spodnej časti pysku. Po príchode na breh kapra ukladám vo vaničke do vody, aby načerpal sily. V tej chvíli dostávam padák na druhý prút. Padáky z duše nenávidím. Je to záber, pri ktorom neviem, či je kapor ešte stále na háčiku. Beriem prút, do člna hádžem podberák, podložku a vyrážam na vodu. Z diaľky cítim kontakt s rybou. Kapor je niekde v stĺpci, a tak sa snažím dostať k nemu čo najbližšie. Ako náhle zacítil z mojej strany väčší tlak, stiahol sa dole. Nasleduje opäť zdolávačka ako sa patrí. Nikde sa neponáhľam a súboj si plne vychutnávam. Konečne po pár mesiacoch mám tú česť s miestnym šéfom. Keď som ho podobral a zasvietil naňho, do prázdna som zakričal ,,YEAH !!!“ . Mohutný tmavý kapor sa pokúsil pár krát vyštartovať aj s podberákom preč. Ozajstný miestny gangster. Na brehu mám vo vaničke dva poklady. Idem zobudiť Kuba, ako ma prosil. Myslíte, že vstal? Určite ma registroval, ale ako u neho býva zvykom, väčšinu rybačky prespí. Nikoho nebudím a idem kaprov zvážiť a zmerať. Prvý bojovník sa pomaly blížil k mojej vysnenej hranici. Pri vážení druhého sa mi rozžiarili oči. Po odrátaní podložky dostávam čistú váhu. Je to tam!!! Môj cieľ je splnený.

Tento kapor predstavuje môj splnený cieľ. Túto rybu si nesmierne vážim.

Kapor s prehľadom presahuje hranicu 10 kg. Po mnohých vychádzkach strávených na tejto vode som dokázal to, o čo sa tu mnohí snažia roky. Ráno sa ma otec pýta, aká bola noc. Odpovedám mu, že dva kapríky sa podarili. Keď ich uvidel, tak neveril. Pýta sa ma, kedy som ich  vytiahol. Vravím, mu že niekto pekne v noci spal a niekto makal. Rovnaké otázky má aj Jakub. Tiež neverí svojim očiam pri pohľade na pekný double. Ráno ma dokumentuje a kaprov púšťam späť do vody. Do obedu balíme. Počas balenia ešte zdolávam na waftersky jedného kapríka a o niečo väčšieho pleskáča. Spokojný odchádzam od vody. Ružínu sa budem venovať aj naďalej, keďže mi prirástol k srdcu ako aj mnohým iným rybárom. Aj napriek extrémnemu znečisteniu ja to úžasná voda, kde sa budem rád vracať.  Na záver sa chcem poďakovať mojej manželke za nekonečnú trpezlivosť, kamarátom sa úžasné chvíle strávené pri vode a firme Pelada a Lifefish za kvalitné produkty.

pre Carpfishingtime.sk

Martin Birkner

 

Galéria:

 

 

Najnovšie články

VN Vrbov – miesto 5

Tento rok som si povedal, že obľúbený revír VN Vrbov odchytám počas celej sezóny na každom lovnom mieste. A keďže sa môj pôvodný plán chytať

Čítať »