Príchod júna a otvorenie vodných nádrží je sviatkom takmer všetkých rybárov. Po minulé roky som bol presvedčený, že sa neoplatí ísť chytať na väčšiu vodnú nádrž, kým nie je povolená nonstopka. Tento rok som sa však pokúsil vo mne zlomiť tento mýtus. V podstate už od zimy som bol rozhodnutý, že sa pokúsim čo najviac venovať VN Ružín. Na tejto vode som vyrastal a mám odtiaľ nezabudnuteľné zážitky. Väčšina rybárov považuje Ružín za veľmi hlbokú vodu. Áno, má aj hlbšie časti. No v mnohých miestach sa rozliehajú rozsiahle plytčiny. Práve plytké miesta sa stali stredobodom môjho pokusu o lov. Každému je jasné, že ryby sa chodia neresiť do plytkých zarastených lokalít. Nikdy sa však neresia všetky naraz. Prv tie menšie a nakoniec väčšie jedince. Vtedy prichádza ten čas, kedy kapry začnú intenzívne prijímať potravu, aby doplnili energiu a budovali svalovú hmotu.
Svoju prvú výpravu som si naplánoval na dva noci hneď po otvorení priehrady. S kamarátom Majom sme si vzali dovolenku v práci a tešili sa k vode ako malí chlapci. Po príchode k vode sme rozložili bivaky, prichystali prúty a rozoberali taktiku. Rozhodli sme sa loviť na voľnej vode. Položili sme len jednu bójku. Tú sme poriadne zakŕmili. Naša taktika vyzerala takto. Spravili sme jedno centrálne kŕmenie, kde predpokladáme nájazd malej ryby. Naše montáže sme dávali na kraje centrálneho miesta a druhé ešte 10 metrov od nich len s bodovým kŕmením.
Naše kŕmenie pozostávalo s boiliesu a peliet. K vode som si vzal primárne The Krill a ako zálohu na selekciu menších rýb Bloodworm. Zmes boilies a peliet som zalieval poriadnou dávkou Pure Tuna liquid. Táto tekutá potrava z pacifického tuniaka vytvorí na povrchu boilies krásnu lepkavú vrstvu. Tesne pred touto výpravou som dostal možnosť vyskúšať nové plavačky Signature Squid. Jedná sa o plavačky novej generácie. Pop up je nabité tekutým extraktom z kalamárov, GLM extraktom a vyšperkované legendárnou esenciou Squid&Octopus. Tiež som bol potešený z toho, že v balení sa náchádzajú rôzne farby pop up. Ružová, biela a žltá farba otvárajú kaprárom nové možnosti skúšania farieb počas rybačky. Z vlastných skúseností viem, že farba je veľmi dôležitá či už v závislosti od dna alebo či chytám cez deň alebo v noci.
Prúty máme cca o 19,00 vyvezené a dúfame v skorý záber. Na svoje obe montáže som nainštaloval The Krill v kombinácii so squidovou popkou. Na jednu bielu a na druhú ružovú. Pár guličiek okolo montáže a čakať. Prvý záber prichádza už po hodine. V polovici cesty však rybu strácam. O hodinu prichádza ďalší záber. Onedlho sa mi ryba opäť vypla. Skontroloval som montáž, ktorá fungovala bezchybne. Mal som teóriu , že sa jednalo o menších kaprov, ktoré majú veľmi mäkké tlamky. Asi o 23tej sa opäť rozospieval signalizátor. Čo najskôr sadám do člna a snažím sa dostať k rybe. Čoskoro som v kontakte so slušným kaprom. Po pár minútovej zdolávačke mi Majo podoberá úžasného kapra. Dlhé tenké telo je charakteristické pre ružínske kapry. Keď ho položil do podložky hovorí mi : ,,Birky, no teraz si ma zničil.“ Cestou k brehu som stále neveril, čo sa stalo. Verte mi, že keď chytíte nespočet malých kaprov a zrazu máte v podložke niečo cez 80cm je to úžasný pocit. Na brehu kapra vážime a meriame. Krásnych 84 cm a takmer 9 kg. Kapry boli po nerese a dalo sa čakať, že budú doslova prázdne. Z kapra na podložke vyteká natrávený The Krill. Po zdokumentovaní kapra púšťame naspäť. Polnoc sa blíži a my sťahujeme prúty. Pred spánkom však ešte dokrmujem naše lovné miesto, aby tam ryby stále niečo zbierali. Natavujeme budík a ideme spať. O pol 4 sa nám z postele veru nechcelo, no túžba po úlovku je silnejšia. Prvý záber dostávam ráno, keď vyšlo slnko. Na háčiku mám silného bojovníka. V čistej vode sme si užili pohľad na výpady kapra. Po pár minútach na podložke končí kapor. Nie hocijaký kapor. Doslova mu pasuje názov kapor ružínsky- 73 cm dlhé tenké telo, veľké plutvy a veľká tlamka, v ktorej bezpečne sedí malý háčik. Dostal odo mňa meno ,,Špageta“. Bol by som veľmi rád, keby sa mu darilo vyrásť na skutočné torpédo. Po vypustení kapra dostáva Majo razantnú jazdu. Kapra neseká ale čím skôr sadáme do člna a ideme naproti rybe. Keď sa dostávame nad miesto, zisťujeme, že kapor sa vybral smerom ku brehu. Snažíme sa kapra dobehnúť. Kapor bol šikovný a dostal sa popod moje šnúry, čo nás trochu obmedzilo. Keď sa už konečne dostávame nad rybu, kapor sa odopína. Majo je veľmi sklamaný, no uvedomuje si, že aj ryba musí mať šancu. Nastáva horúci deň, počas ktorého sústavne ťaháme kaprov okolo 40 cm. Od rána som sa dostal z člnu na breh okolo 14 poobede. Opálený ako americký homár som rezignoval. Rozhodol som sa selektovať. Buď príde väčšia ryba alebo ani záber. Pritvrdil som aj montáže.
Pod RSHčko 1000 č.4 som napichol 20mm Bloodworm s Pink Krill wafters 16mm. Táto kombinácia mi na Domaši priniesla minulý rok najväčšie ryby. Prút zavážam kolmo do vrbín asi 500m od nás. S Majom si dávame poobednú siestu. O tri hodiny ma zobúdza cirkulár práve na prút z vrbín. Keďže som prút vyviezol kolmo, bol krásne ohnutý ako feeder a šnúra sa neustále odvíjala. Kričím na Maja, a rýchlo skáčeme do člna. Pri príchode k miestu zisťujeme, že šokáč smeruje do najväčších kriakov. Po centimetri uvoľnujem silón a pomaly sa dostávame k rybe. Čoskoro kapra vidíme a snažíme sa ho vyslobodiť. Majo pri veslách a ja s jednou nohou vo vode v bahne. Keby nás niekto videl, pomyslí si, že sme cvoci. Problém nastal keď sme nevedeli kapra podobrať kvôli vrbinám. Riskol som to a pokúsil som sa chytiť kapra do rúk. Rýchly chvatom som kapra držal v objatí. Pokladám ho do podložky. Majo mi gratuluje a konštatujeme, že toto je to pravé kaprárske dobrodružstvo. Na brehu kapra dokumentujeme. Rovných 80 cm pohladilo moju kaprársku dušu. Kapríka púšťame a pripravujeme sa na večer. Po vyvezení prútov si grilujeme rôzne špeciality. Z príprave večere ma vytrháva záber na môj prút. Nejedná sa o veľkú rybu, a tak ju zdolávam z brehu. Výsledkom je krásny 55 cm pleskáč. Skutočná ,,lopata“ mi urobila radosť. Prút opäť vyvážam a teším sa na jedlo. Noc bola pomerne tichá. Okrem jedného menšieho kapra naše prúty mlčia. Opäť sa mi potvrdzuje moja teória o ,,pravidle prvej noci“. Takmer vždy si ma stalo, že prvých 16 hodín som nachytal najviac, resp. najväčšie ryby. Potom už intenzita záber klesala. Môže to mať viac odôvodnení. Buď sa ryba skrátka vyplaší kvôli častejšiemu pohybu člnu na vode alebo zaseknuté kapry vypúšťajú nejaký stresový hormón. Práve preto jazdím najčastejšie na jednodňové vychádzky. Nasledujúce ráno sa mi podarilo zdolať jedného kapríka a dokonca sa nechal zlákať aj boleň. Majovi bohužiaľ šťastie neprialo. Ale keďže s kaprárinou ešte začína, bral to športovo. Pre mňa to bola úžasná rybačka a uvedomujem si, že tak skoro už taká nebude. Postupne bude pri brehu pribúdať rybárov a väčšia ryba sa stiahne do iných častí priehrady. Od tejto výpravy som sa rozhodol zmapovať lokalitu okolo Margecian a obetovať cez každý týždeň aspoň jednu noc. Celkovo dom absolvoval 5 rýchlych výprav. Jednalo sa výpravu typu večer z práce a ráno do práce. Často som sa dohodol s nejakým rybárom z facebooku na spoločnej rybačke. Aj takýmto spôsobom som spoznal pár skvelých ľudí.
1.týždeň
Prvý pokus o rýchly lov som absolvoval sám. Zvolil som si miesto pri prítoku. Montáže som sa snažil nahodiť do blízkej vzdialenosti vodných kríkov. Kŕmenie pozostávalo len z pvačka s krillovými alebo patentkovými peletkami. Do polnoci sa nič nestalo. Ráno na obe prúty napichujem moju ,,guličku poslednej záchrany“. Ružová neutrálne vyvážená krillová gulička dokáže robiť zázraky. Na flurocarbónovom D-rigu je skutočnou zbraňou. Pravdaže, že to nie je selektívne. Chytá to malé aj veľké ryby. Po nahodení som v priebehu 30 minút vytiahol tri kapríky od 45- 63 cm. Na prvý pokus to vôbec nebolo zlé.
2.týždeň
Na druhú rýchlu vychádzku som sa dohodol s kamarátom Maťom. Maťo mal k dispozícii čln, čo nám dávalo možnosť položiť montáže na najhorúcejšie miesta. Svoje prúty som zaviezol hodinu pred zotmením. Pár minút po zavezení registrujem krásnu jazdu. Keďže montáže som uložil tesne ku prekážke, bolo jasné, že kapor si to zamieri práve tam. S Maťkom sadáme do člna a ideme sa pokúsiť zdolať kapra. Po príchode zisťujeme, že kapor je veľmi ďaleko zaparkovaný vo vrbinovom poli. Vyzliekam tepláky a šup do vody. Po centimetri sa približujem k montáži. Je mi jasné, že kapor je preč. Vyslobodzujem montáž a ideme na breh. Počas našej cesty späť mám záber na druhý prút. Scenár končí úplne rovnako. V noci sa nedeje takmer nič. Ráno zdolávam menšieho kapríka. Tesne pred odchodom mám ešte posledný záber. Bohužiaľ to môj fluorocarbónový nadväzec nevydržal a praskol. Suma sumárum, urobil som za 10 hodín štyri zábery. A čo môj kolega? Tomu prúty mlčali až do rána. Pred mojím odchodom mi hovorí, že ide vykonať potrebu. To mu vždy prinesie šťastie a dostane záber. V práci dostávam od Maťa mmsku s krásnym 7 kg šupináčom a druhá pekná ryba mu ušla. Stalo sa presne to, čo mi hovoril. Nemal som na to rozumné vysvetlenie.
3.týždeň
Výpravu som absolvoval sám len z odhodu. Vybral som si prítok Hornádu s plytšími partiami. Miesto vyzeralo snubne, no do polnoci mi to ani nepíplo. Ráno som zmenil miesto a vybral sa na otvorenejšiu vodu. Mal som k dispozícii len 2 hodiny lovu. Na montáže som ku ružovým krillovým wafterskám pridal len PVAčko s krillovými peletkami a nahodil to, čo to dalo. O hodinu je to tam! Cievka si hrá svoju melódiu a ja sa pasujem so slušným bojovníkom. Po pár minútach mi je jasné, že to nebude žiadne kaprie mláďa. Do desiatich minút mi v podberáku končí pekný vysoký kapor. Odlišná forma typických miestnych dlháňov. Robím si rýchle video, fotku a kapríka púšťam späť. Prúty balím a cestujem do práce. S touto vychádzkou som nadmieru spokojný.
4.týždeň
K tomuto netreba dlhý komentár. Dážď, dážď a dážď. S kamarátom Kubom sme si mysleli, že zmena počasia kaprom prospeje, no mýlili sme sa. Ryby aj keď boli na našich kŕmnych miestach vôbec nežrali. Ráno sa mi podaril jeden mega pleskáč, ale to bolo všetko za 16 hodí lovu. Získal som aspoň skúsenosť, že ryba prijíma potravu za ustáleného počasia a tlaku.
5.týždeň
S Majom sme sa opäť dohodli na spoločnej rybačke. Zvolili sme plytké partie popri prekážkach. Montáže sme nahodili večer a čakali. Do rána sa nič neudialo. Počas toho ako sa Marián ráno balil, zdolávam jedného mini šupíka. Po jeho odchode si dávam ešte tri hodiny čistého lovu. Keď sa slnečné lúče opreli na plytčinu, dostávam záber za záberom. Výsledkom je veľa malých šupíkov. Nakoniec sa mi darí vyselektovať aj jedného zdravého 57cm kapríka. Bodové kŕmenie a ružové waftersky opäť zachránili situáciu.
Postrehy a tipy
Za tých pár rybačiek a skúseností z minulých rokov som si všimol pár skutočností. Najväčšia aktivita kaprov je najmä ráno. Od rozvidnenia do obedu. Samozrejme sa dajú chytať celý deň, len ich treba nájsť. Pokiaľ som sa rozhodol chytať v plytčinách blízko vrbín, je potrebné montáže položiť čo najbližšie ku prekážke. Ak som montáž položil na voľnejšiu vodu, záber prišiel len sporadicky. Podmienkou je silný šokový silón, o ktorý sa dokážete doslova priťahovať k rybe. Šoková šnúra ma tendenciu sa zarezávať, preto nie je veľmi vhodná do týchto podmienok. Pokiaľ som sa chcel dopracovať k väčšej rybe, nesmel som veľa kŕmiť. Veľké kapry sú často sprevádzané malými tzv. ochutnávačmi. Správne položenie montáže a bodové kŕmenie je cesta k úspechu. Posledným typom sú neutrálne vyvážené nástrahy. Gulička sa len vznáša tesne nad dnom a aj pri slabom nasatí kaprom dostáva háčik do tlamky. Ďalšou jej výhodou je lov na bahnitom dne. Nikdy sa nestane, že by sa zaborila na bahna alebo prijímala pach bahna. Najčastejšie ju používam na flourocarbónovom D-rigu spoločne s PVAčkou. Vo vode to vyzerá ako malá hromádka peletiek a na nej jediná guľôčka, pripravená chytiť kapra.
Montáže
Téma montáží je asi môjmu srdcu najbližšia. Rád špekulujem a vymýšľam niečo nové. Samozrejme mám aj svoje stálice. Celá moja zostava pozostávala z kmeňovej 0,16mm šnúry, šokového silónu Galaxy, priebežného klipu a rýchlo výmenného obratlíku s krúžkom. Obratlík s krúžkom zabezpečí oveľa prirodzenejšie správanie montáže. Keď chytám na dlhé vzdialenosti, často dávam odpadávajúci kameň. Kameň je predsa len vo vode prirodzenejší ako olovo. Nadväzec som zostrojil z 20lb pletenej šnúrky s fluorocarbónovým jadrom zakončeným háčikom č.6. Počas lovu vždy začínam s menšími veľkosťami a podľa situácie ich zväčšujem. Ak mi často padá ryba, tak sa hrám so vzdialenosťou boilies od háčika. Na funkčnosť montáže používam dva testy. Prvým z nich je samozrejme klasický dlaňový test. Druhý test vyzerá tak, že ak montáž položím na nejakú rovnú plochu a dvihnem boilies smerom hore, háčik musí byť vždy nasmerovaný smerom dole. Hrot je vycentrovaný v uhle, v ktorom sa zapichne do tkaniva v papuľke. Nesmie byť vyklonený do boku ani otočený smerom hore. Veľmi jednoducho sa to dá dosiahnuť upevnením vlasu na ramienko háčika. Buď pomocou kúsku bužírky alebo zafixovať vlas klasickým uzlom, ktorý sa používa pri lopatkových háčikoch. Dobrým pomocníkom aj olovený brok zacvaknutý pár centimetrov nad háčikom. Všetky takéto drobnosti vedia zvýšiť kvalitu lovu. Počas leta a jesene mám v pláne sa povenovať hlbším častiam tejto priehrady. Uvidíme, čo sa skrýva v ružínskych hlbočinách. Všetkým slušným rybárov prajem veľa šťastia. Petrov zdar!
Sticky baits , Martin Birkner
Galéria:
