Marec
Tohtoročná jar bola na zrážky dosť skúpa, čiže lov na vodných tokoch som tento krát vymenil za pokojnú rybačku na peknom rybníku uloženom v srdci jasovských lesov. Mal som v pláne tu prísť hneď po rozmrznutí, nakoľko túžba uloviť prvého jarného kapríka bola veľmi silná. V polovici marca zmizla ľadová pokrývka a to bol jasný signál vydať sa prvú 24h výpravu za kaprami. Týždeň po rozmrznutí, s radosťou malého chlapca, prichádzam s kamarátom Jakubom na brehy rybníka. Pre lov som zarezervoval miesto v plytších častiach tejto vody. Väčšina rybárov je zvyknutá loviť v studenej vode v čo najväčších hĺbkach. Ja na druhú stranu lovím tam, kde slnko najrýchlejšie prehreje studenú vodu. Nastáva klasický rituál vybaľovania a chystania vecí potrebných na lov. Nadväzce a kŕmenie som si už nachystal doma, aby som pri vode nemíňal čas a mal prúty čo najdlhšie vo vode. Môj kolega mal na všetko čas, a kým si on stihol naviazať montáže, ja som mal už všetky prúty vo vode.
Montáže som pokladal do blízkosti priľahlého brehu, približne do metrovej hĺbky. Čo sa týka stratégie nástrah a návnad, v ničom som nešpekuloval. Vzal som si len jeden druh boilies a pár druhov pop up a wafters. Na montáži typu Slip D som prezentoval žltú neutrálne vyváženú Manilla Yellow Ones Wafters. Na každú montáž som hodil dva hrste mixu z peletiek Manilla, Bloodworm a napolených guličiek. Na treťom prúte, s ktorým som prechytával rôzne miesta pri prekážkach, som skúšal aj vizuálnu oranžovú popku Peach&Pepper s minimom kŕmenia. Ostávalo len čakať. Kolega si tiež vyviezol svoje montáže a nevedeli sme sa dočkať prvého kontaktu. Prešla hodinka, druhá a pri tretej som už začal mať isté pochybnosti, či mám montáže na správnom mieste. Našťastie v priestore začujem píp môjho signalizátora a všetky pochybnosti sú rýchlo preč. Naplno si vychutnávam prvú tohtoročnú zdolávačku so zdatným kaprom. Po pár minútach mi Kubík podoberá zdravého silného kapra. Spokojný si robím fotky do zbierky s cca 7kg šupíkom. Ryby zbytočne netrápime vážením. Po vypustení idem čo najskôr položiť montáž opäť do vody. Okolo 13tej hodiny počas sledovania biatlonu dostávam na prút s popkou slabý padák. Pri vyťahovaní to tipujeme na karasa. Zrazu sa mi však ozýva aj nedávno prevezený prút. S Jakubovou asistenciou všetko dobre končí a postupne podoberáme dvoch na vlas podobných kaprov. Prvý ,,double“ tohto roku je tu! Robíme si pár fotiek a kapríkov púšťame. Môj kolega už je trochu znepokojený a ide na to všetko vykonať potrebu. Ako sa hovorí : „čisté črevá, čistá myseľ “. Samozrejme, pokiaľ bol preč, zdolal som ďalšieho kapra. Blížil sa večer a rozhodne sa začalo pekne ochladzovať. Jakub ešte poprevážal svoje prúty a ja nám robím teplú kávu. Po zotmení už ležíme v spacákoch a debatujeme o všeličom. Záber prichádza až pred polnocou. Samozrejme, že Kubíka môj kvíliaci príposluch nezobudí . Celú rutinu s podoberaním, fotením a púšťaním som musel absolvovať sám. Prút pravdaže hneď vyvážam a ponáhľam sa späť do tepla spacáka. Ďalší záber dostávam opäť ja. Nad ránom sa mi darí zdolať slušnejšieho kapra. Ponechávam ho ešte chvíľu vo vode, kým sa nerozvidní. Ráno ma Kubo dokumentuje s mojím tohtoročným najkrajším, nádherne vyfarbeným šupíkom. Pomaly sa blíži koniec našej krátkej rybačky. Výbavu a čln nakladáme do auta. Ostali už len prúty. Veď čo keby ešte náhodou. A ono to predsa ešte raz píplo. Na popku sa ulakomil kapor číslo 7. To bola už len taká čerešnička na torte. Ja maximálne spokojný, Kubík trochu sklamaný. Každý úspech a neúspech nás posúva stále ďalej. Opúšťame jazero a ja sa teším keď sa tu vrátim v apríli.
Apríl
Po mesačnej pauze sa vydávam opäť do krásnej prírody k brehom jasovského rybníka. Tento krát som sa sem vybral úplne sám na dva dni. 48 hodín pri vode je pre mňa už naozaj dlhá rybačka, nakoľko väčšina mojich vychádzok tvoria párhodinové alebo jednonočné výpravy. Mal som v pláne loviť v úplne najplytších miestach na jazere s priemernou hĺbkou 60cm. Predpokladám, že ryby budú vyhľadávať miesta s plytšou a teplejšou vodou. Nástrahy a návnady volím rovnaké ako v marci. Produkty z radu Manilla sú priam stvorené pre moje jarné chytanie. Zmes vtáčich zobov, mliečnych proteínov, odtučneného arašidového proteínu a pravej vanilky z Madagaskaru tvorí neodolateľnú návnadu pre všetky veľkosti kaprov. Jediné, čo mi ostávalo, bolo nájsť, kde sa kapry nachádzajú. Inštinktívne som montáže položil čo najbližšie k protiľahlému brehu pod visacie stromy a kríky. Niekedy som sa s položením montáže hral aj pár minút, aby som mal istotu v dokonalú prezentáciu nástrahy.
Na každú montáž som opäť prihodil dva hrste predmočeného mixu peletiek a boilies. Keďže som lovil v úplnej blízkosti prekážok, cievky na navijakoch som dotiahol na pevno. Po zábere bude potrebné s prútom cúvať dozadu a snažiť sa čo najrýchlejšie otočiť kapra. Po vyvezení si robím poriadok v prístrešku a vychutnávam si absolútny pokoj pri vode. Prvý záber na seba nenechal dlho čakať. Jeden ,,píp“ a do 3 sekúnd už držím v ruke naplno ohnutý prút. Kapra sa mi darí otočiť od prekážok a dostávam ho na voľnú vodu. Namieril si to oblúkom do prekážok po mojej pravej ruke. Ak tam vojde, už na neho nemám dosah s prútom. V prsačkách skáčem do vody, na hlavu si hádžem podberák a snažím sa ho otočiť z jeho smeru. Po pár minútovej komédii sa mi ho darí úspešne podobrať. Mám tú česť s približne 8 kg ťažkou ikernačkou. Pekná, vydretá ryba. Po zdokumentovaní ju púšťam a prút opäť vyvážam na rovnaké miesto. Do večera zdolávam ešte troch podobných kapríkov. Všetko na jeden prút s toho istého miesta. Večer ku prichádza na chvíľku k vode aj kamarát Maťo na kus reči. Sľúbil som mu, že ďalší záber patrí jemu. Zotmelo sa, začalo pršať, a už sa zdalo, že kapríka neuvidí. Avšak kto počká, ten sa dočká. Zanedlho sa ozýva príposluch a hneď je veselšie. Maťko si užíva zdolávačku s pekným 70tnikom. Po zdolaní mu robím rýchlu fotku a spokojný sa so mnou lúči. Počas celej noci som zaznamenal len jeden záber od malého kapra. Ráno som sa rozhodol previesť svoj 6ft prút ku spadnutému stromu. Vyklepal som si tvrdé dno, položil montáž a prihodil pár guličiek testovacej novinky Manilla Active. Bol som zvedavý, či táto oslizlá gulička má niečo do seba. Vyvážam aj ďalší prút. Na spiatočnej ceste počujem len jeden ,,píp“ na prúte, ktorý som pred chvíľou vyviezol. ,,No do čerta! A už bude v strome.“ Po príchode na breh vidím len ohnutú ,,čarodejku“. Skáčem s prútom do člna, beriem podberák a vydávam sa na súboj. Po príchode zisťujem, že vlasec vedie pod celý strom. Vyhŕňam rukávy, zasúvam spodný diel 6ft Scopky a celý prút preťahujem popod strom. Vlasec smeruje cez ďalšie visiace konáre, ale cítim, že kapor je stále na prúte. Vetvu po vetve dvíham z vody a vyslobodzujem vlasec. Meter po metri sa približujem ku kaprovi. Ten však šikovne zaplával popod vymletý breh medzi korene. Myslel som ,že už je v háji. Chytil som do ruky posledný meter hrubého flourocarbonu a snažil sa nájsť koniec. V tom mi však flourocarbonový vodič vystrelil z ruky! Kapor bol stále tam! Už mi bolo jasné, že to bude pekný a najmä bojovný kus. Po centimetroch som ho rukami vyťahoval ako psíčka z búdy. Po pár pokusoch ho konečne dostávam na voľnú vodu. Tam ma ešte asi 10 minút vodí kam sa mu zachce, no nakoniec ho úspešne podoberám. ,,Hurááá, konečne!“
Pol hodinová babračka sa vyplatila a ja na podložku ukladám silného šupináča. Váhou sa chváliť nebudem, no je to zatiaľ môj najťažší kapor z tejto vody. Svojpomocne si robím fotografie a video. Už aj keby som nič nechytil, som spokojný. Je mi jasné, že lovné miesta som úplne rozplašil a na ďalší záber si počkám dlhšie. A tak aj bolo. Až po 6 hodinách mám kontakt s kaprom. Bol síce menší, ale cirkus, ktorý predviedol bol ukážkový. Po zábere vyskočil z vody ako pstruh. Počas zdolávania sa držal stále pri hladine. Po podobraní mi vyskočil z podberáka ako pstruh. Raz to aj zapichol hlavou do brehu. Komédia aká sa často nevidí. S týmto ,,zbojníkom“ som si musel urobiť fotografiu. Ako tak rátam, 90% rýb mi chodí z jedného miesta na jeden prút. Iné miesta mlčia. Rozhodujem sa nájsť iné miesto pre druhý prút. Ako som tak v polke jazera, dostávam záber znovu na ten istý prút. Opieram sa do vesiel a modlím sa, aby kapor nebol v strome. Našťastie si to vybral smerom ku mne. Po záseku cítim, že to bude kapor z tej lepšej kategórie. Po zopár horúcich výpadoch sa mi ho na druhý krát darí dostať do podberáka. Od oka ho tipujem tesne cez 10 kg a váha mi to aj potvrdzuje. Kamerou aj aparátom dokumentujem bezchybného miestneho kapra. Do večera ešte zdolávam na ten istý prút ešte jedného 70tnika. Vyzerá to, že noc bude bez dažďa. Počas noci mám štyri zábery na rovnaký najproduktívnejší prút. Nanešťastie sa mi darí zdolať len jedného kapra. Tri ryby som stratil v odtrhnutých vlascoch ponaťahovaných medzi prekážkami. Mal som toho už naozaj dosť a ďalší záber som už ani nechcel. Ráno konečne vyšlo slnko a po prevezení som túžil uloviť ešte jednu rozlúčkovú rybu. Bohužiaľ som si to jediné produktívne miesto vyplašil počas uvoľňovania zamotaných montáži. Pomaly sa blížil čas môjho odchodu, a tak neostávalo nič iné ako začať pomaly baliť. Je to jedna z častí rybačky, ktorú asi nikto nemá rád. Ale aj to k tomu patrí.
Na záver krátke zhrnutie. Počas 48 hodín som ulovil 11 kaprov, čo na aktuálnu situáciu na jazere hodnotím fajn. Nelámal som žiadne rekordy, ale zachytal som si pekne. Počasie bolo typické aprílové. Raz dážď, raz slnečno. Kládol som mimoriadny dôraz na kvalitu a funkčnosť koncových zostav. Ak to vezmem od začiatku : na kmeňový vlasec Wild Carp som naviazal 1,5m hrubého fluorocarbonu s klasickým klipom. Samotnú montáž som zostrojoval z 25 lb stužených šnúrok Cobra alebo Hamelion. Háčik Nash Twister Longshank som naviazal na Slip D, kde nástraha len jemne balancuje nad háčikom a perfektne ho maskuje. Neutrálne vyvážená gulička nad kobercom kŕmenia je rozhodne spôsob, ako prekabátiť opatrné kapry.
Nakoniec by som chcel vyjadriť myšlienku, nad ktorou často uvažujem. Rozhodne je super, že stále viac a viac sa rozširuje spôsob ,,chyť a pusť“. Ale z rybolovu sa už stáva istý druh predbiehania, kto chytil väčšiu a ťažšiu rybu. Mnohí lovci kvôli istému druhu ,,slávy“ pridávajú svojim úlovkom o pár kíl viac, len preto, aby dokázali, že sú lepší ako ostatní. Keď už sa niekomu podarí naozaj pekná ryba, tak polovica ľudí sa teší s lovcom a druhú polovicu sužuje závisť. Potom vznikajú medzi rybármi isté konflikty a tak by to naozaj nemalo byť. Chcel by som vyzvať rybárov aby si našli svoju vlastnú cestu. Ak máte vo svojom okolí nejaký revír, ktorý sa vám páči, venujte sa mu naplno. Tam dokážte, čo vo vás je. Lovte za seba a prezentujte vlastné úspechy. Nehovorte, že také alebo onaké boilies mi nachytalo ryby. Ryby loví primárne rybár. Na to nezabúdajme. Všetkým prajem veľa úspechov v tejto sezóne a hlavne si užívajte čas strávený pri vode!
Pre carpfishingtime.sk
Martin Birkner
Stickybaits Slovakia, Katran fishing line
Galéria:
