Kapry z výpustného kanálu

Zemplínska Šírava označovaná aj ako ,,slovenský Lac du Der“ patrí rozhodne medzi najvychýrenejšie a zároveň najťažšie revíry na Slovensku a určite aj v Európe. Každý rok vydáva rybárom nové poklady v podobe kaprích mohykánov.

Rybári sa za to môžu poďakovať miestnej organizácii a taktiež obrovskému množstvu prirodzenej potravy. Slávky pokrývajú veľkú časť dňa vodnej nádrže. Nejeden kaprár by Vám povedal, že tento kapor pribral 2,5 kg od minulého roku. Za enormné prírastky môže práve kvantum prirodzenej potravy. Tento článok však nebude venovaný Zemplínskej Šírave ale omnoho menšiemu revíru a to jej výpustnému kanálu.

Výpustný kanál Zemplínskej Šíravy je revír tiahnuci sa od hrádze až po sútok rieky Laborec. Pri hrádzi je najširší a postupne za zužuje do maximálnej šírky 20m. Dno je tvorené prevažne veľkými kameňmi a  jemným nánosom bahna, z ktorého v letnom období vyrastajú veľké množstvá vodných tráv tiahnucich sa až k hladine. V jarnom období keď sa roztápa ľad výpust funguje na 100%  a to je čas kedy veľká voda spláchne zo sebou tonu slávičiek.

Jedinečná forma kapra. Takého fešáka som doteraz nechytil.

Obľúbený je najmä pre prívlačiarov, feedristov a vyznávačov klasického lovu na položenú. Bolene rekordných rozmerov, statné zubáče či gigantické pleskáče tvoria väčšinu vodnej populácie. Dá sa tu loviť takmer celý rok, a tak málokedy pri vode nikoho nenájdete. Na výpust som prišiel prvý krát keď som mal asi 15 rokov. Moji rybársky učitelia Stano a Peťo ma tam vzali nech si zachytám aj v skorom jarnom čase keď je väčšina vôd zatvorená. Už na prvej rybačke mi táto voda učarovala. Voda doslova žila. Začínal klasicky so sbirolinom a strímrom. Najprv som lovil menšie zubáče a ostrieže, neskôr väčšie a vyvrcholilo to boleňom cez 85cm. Kapry tam však nikto cielene nelovil.  Neskôr to skúsil  Peťo a ukázal mi, že aj na takto malom kanáli sú krásne ryby. Všetky úlovky sa pohybovali do 8 kg. Neváhal som a na ďalšiu jar som to skúsil tiež. Boli to v podstate moje začiatky lovu na boilies. Doma som si naviazal úplne primitívny nadväzec z 35lb šnúrky a háčika č.2. Pod háčik jedna gulička boilies a na PVA šnúrke pár pelietiek. Nič jednoduchšie som nevedel vytvoriť. Začalo sa mi dariť už od prvej vychádzky. Najprv prišiel pleskáč, potom menší kaprík a nakoniec aj vysnený kapor nad 70 cm. Vtedy mi kaprárina učarovala. Asi na tretej rybačke s otcom som nahodil svoje prúty na boilies a čakal. Neriešil som či to skončilo v tráve alebo v koryte. Okolo 22.hodiny sa rozbehol prút, cievka kvílila až som sa bal chytiť prút do ruky. Zásek ani nebol možný a tak som len držal prút a snažil sa rybu zastaviť. Zdolávanie trvalo už 10 minút a mne už bolo čudné, že kapra som stále ani nezazrel. Stará teleskopka zažívala svoj životný súboj. Postupne sa mi kapra podarilo naviesť do podberáku a až svetlo čelovky všetko vyjasnilo. Podarila sa mi životná ryba: 92 cm dlhý a 11kg ťažký divoký riečny kapor. Vtedy som bol asi najšťastnejší človek na svete. Povedal som si, že to je moja cesta. Loviť a púšťať také krásne bojovné ryby. Nasledujúce 3 roky boli na úlovky skúpe. Kapry akoby zmizli. Podarilo sa mi uloviť len pár menších jedincov.

Kapry tu majú dostatok prirodzenej potravy. Dno je slimákmi a slávkami doslova posiate.

Rok 2016 bol pre mňa zlomový. Keď som už začal pracovať mohol som si konečne kúpiť poriadne prúty a navijáky. Z internetu a rybárskych článkov som odpozeral niektoré kaprárske montáže. Naviazať ich už nebol problém. Sezónu som sa rozhodol odštartovať práve na výpustnom kanáli. Skúsenosti z tejto vody som mal už dosť. Dúfal som, že s kvalitným vybavením by som mohol dosiahnuť úspech. V jari som tam absolvoval 2 krátke vychádzky a jednu v jeseni. Jednalo sa prevažne o 4 hodinový lov od 20,00 do polnoci. Tu je teda mojich pár postrehov a zážitkov.

Prvý pokus som si naplánoval na prvý májový týždeň, hneď, keď bude povolený lov do polnoci. Hladina vody bola vyššia ako normálne a prietok bol výrazne silnejší. Okamžite mi napadlo, že kapry musím hľadať v pobrežných partiách, kde budú vyhľadávať potravu, ktorá je obyčajne nedostupná. Keďže som nelovil na dlhú vzdialenosť, nebolo treba používať ťažké olová. Montáž som pekne udržal aj s 80g závažím. Prakom som nastrieľal na kŕmne miesto pri protiľahlom brehu pár hrstí boilies The Krill. Boilies si vždy týždeň pred lovom zatraktívňujem Pure Liquid Krillom a Krill Powderom. Kapry tu majú množstvo prirodzenej potravy a nie sú nútení vybrať si niečo iné, preto musíme zvoliť vysoko nutričnú návnadu, ktorou ich stiahneme na naše kŕmenie. To sa mi nakoniec aj podarilo. Na jeden prút šla jedna sólo gulička na druhý kombinácia The Krill s bielou krillovou popkou. K nástrahe pridávam aj PVAčko so 4mm krillovými peletkami. Montáže leteli do vody presne o 20,00. Nedával som tomu veľkú nádej, ale bol som konečne po dlhej zime pri vode. Po pár minútach ma prišiel skontrolovať člen rybárskej stráže. Poprosil ma nech tu nenechám po sebe neporiadok. Odvetil som mu, že sa nemusí obávať. Nebudem si predsa znečisťovať miesto, kde sa určite vrátim. Náš rozhovor skončil nakoniec pri kaproch. Pochválil sa mi pár úlovkami zo Šíravy a poradil mi, že ryby sa držia pri brehu. To ma len utvrdilo v správny výber lovného miesta. Zotmelo sa. O hodinu po zahodení registrujem na jednom prúte razantný záber. Cirkulár ako sa patrí. Prút chytám už keď je takmer celý vode. Celý vytešený zdolávam svojho prvého kapra v roku 2016. Silný prúd pomáha kaprovi a ja ho veľmi citlivo zdolávam aby som oňho neprišiel. Všetko sa dobre končí a na podložku ukladám zdravého šupináča. Nechcel som merať ani vážiť. Odhadol som ho na 8 kg, čo je slušná veľkosť.

Lov na takto malom kanáli mi priniesol nezabudnuteľné zážitky a skúsenosti.

Bol som rád, že prišiel a tak rýchlo putoval späť do vody. Skontroloval som ostrosť háčika, napichol PVAčku a montáž nahodil na rovnaké miesto. Nastrieľal som pár guličiek boilies a čakal. Neviem či prešla polhodina a z pohody ma vytrháva na vlas rovnaký záber na ten istý prút. Opäť opatrná zdolávačka a opäť krásna ryba. Tento krát cca 5 kg lysec s krásne rozhádzanými šupinami. Prekrásna ryba, ktorá mi urobila veľkú radosť. Pre spomienku som ju len rýchlo odfotil mobilom a pustil naspäť. Úspešnú nástrahu som nemenil a montáž nahodil na to isté miesto. Bum! O hodinu to prišlo po tretí krát. Ja už som ani neveril. Tretí kapor. Tento krát menší šupík, ktorého púšťam pri brehu. Čoskoro prišla polnoc a s ňou aj čas ukončiť lov. Za 4 hodiny som zdolal 3 ryby. Absolútne spokojný opúšťam miesto a v hlave premýšľam kedy sa tu vrátim. Postrehol som jednu zaujímavosť. Všetky ryby prišli na panáčika s bielou popkou. Uvažoval som, že ryby prijímali vizuálne atraktívnejšiu nástrahu. Úvaha, ktorá ma posunula opäť o niečo ďalej.

Druhú vychádzku som absolvoval s otcom o dva týždne neskôr. Povyše nás sa usadili aj naši priatelia Stano a Peťo. Poviem vám, že s nimi pri vode nuda nie je. Hladina vody bola trochu nižšia no stále nad normálnu úroveň. Na štyri prúty putoval opäť The Krill. Tento krát s bielou alebo ružovou popkou. Bol to taký malý test, na ktorú farbu bude ryba lepšie reagovať. Veci sme si zložili ďalej od prútov aby bolo čo najväčšie ticho. S priateľmi sme začali opekať klobásky a počúvali  neuveriteľné príhody od vody. Zrazu sa mi vo vrecku ozval príposluch a v diaľke počujem kvíliaci signalizátor. Všetko som pustil na zem a šprintoval k prútu. Ani na telesnej výchove na strednej škole by mi nenamerali lepší čas. Chytám prút do ruky a na konci cítim slušného protivníka. Po chvíli navádzam otcovi do podberáka zdravého kapra s peknými žltými šupinami. Dávame ho do podložky, otec mu vyberá háčik ,keď v tom ,,pííííííííííííp!!!“ Druhý prút sa ozýva. Pri prúte som do 2 sekúnd a na háčiku cítim niečo krajšie. Súboj sa podozrivo predlžuje. Presne ako pred pár rokmi. Z tmavej vody sa zrazu vynorila veľká kapria tlama. Hovorím otcovi, že mastodont je na prúte. Po pár výpadoch je mohutné telo kapra v podberáku. Všetci na brehu obdivujeme to úžasné kaprie stvorenie. Nepríjemný pohľad bol však na brucho kapra. Myslel som si, že to má z neresu. Neskôr sa však ukázalo, že sa jedná o šíravského kapra s prezývkou ,,Zjazvenec“.

Montáž, na ktorú sa môžem vždy spoľahnúť.

Mal charakteristickú jazvu pod chrbtovou plutvou. Kapor musel prejsť cez výpust do kanála a zrejme tam sa zranil. Nechcel som ho trápiť fotografovaním, preto opäť len jedna fotka do mobilu a späť do vody. Kapor vážil 14,16 kg a stal sa mojím novým osobákom.  Mesiac po mne ho chytili chalani z Michaloviec. Navážili mu cez 16 kg, čo len potvrdzuje správu o pekných prírastkoch. Dobrá správa je, že kapor je späť vo veľkej nádrži. Do konca povolenej doby lovu už záber neprišiel. Samozrejme, že ostatné ryby sa vyplašili. Na takto malých revíroch musí byť úplne ticho. Ešte aby som nezabudol, menší kaprík prišiel na kombináciu s ružovou popku a Zjazvenec na bielu. Biela ma zatiaľ návrh.

 Na tretiu pár hodinovku  som sa vybral až v septembri. V lete som sa venoval prevažne vodným nádržiam. Počasie už bolo premenlivejšie a voda sa pomaly ochladzovala. Ten správny čas na lov kaprov. Tento krát som išiel úplne sám. Na Šírave sa konal akurát pretek Zemplínsky kapor. Voda už bola z väčšej časti zarastená vodnými trávami. Loviť sa dalo len v okách medzi nimi. Nahodiť tam počas svetla bolo jednoduché, no v tme som nevidel kde je otvor v tráve. Napadlo mi urobiť to ako kaprári z UK. Pomocou vidličiek som si odmeral presnú vzdialenosť , na ktorú budem loviť. Po náhode som však musel vlasec odklipovať, lebo inak by som o ňu určite prišiel. Takto som vedel vždy dopraviť montáž na to isté miesto, čo sa ukázalo ako kľúčová stratégia k úspechu. Zábery mi prichádzali len do polnoci. Podarilo sa mi uloviť troch zdravých kaprov do 6 kg. Jeden bol znovu pekný lysec. Toľko k minulému roku. Uvidím aké prekvapenie ma tam čaká túto jar.

Vybavenie na takýto krátky lov musí byť 100%tné. Musíme si uvedomiť, že výbavu musíme preniesť kilometer k vode od auta. Všetko musí byť zminimalizované. Beriem len to, čo potrebujem a unesiem. Nie je potreba nosiť ťažké stojany alebo postele. Na tých pár hodín mi stačí aj rybárske kreslo. Ku koncovej montáži asi toľko. Netreba na tom šetriť. Lovíme v relatívne náročných podmienkach. Všade sú trávy, ostré kamene a slávky. Do takýchto podmienok používam pevný šokový silon Katran Galaxy. Tým, že je kónický je veľmi vhodný nahadzovanie a rovnako aj na vyvážky. Nadväzec je zo stuženej 25 lb šnúrky Cobra hnedej farby. Pevnosť a perfektné maskovanie je pre mňa nevyhnutné.

Použitie backleadu mi prinieslo razom oveľa viac záberov.

Do takýchto podmienok používam háčiky z pevného drôtu a ostrým hrotom, Soul RSH 1000 a 3000. Samozrejme ich doplňujem o Mouthsnaggra, ktorý ma presvedčil o svojej dokonalej práci na háčiku. Nevyhnutnosťou je pre mňa použitie backleadov, ktorými si viem vlasec upevniť o dno už  pri brehu. Má to viacero opodstatnení. Stalo sa mi, že po hladine a v stĺpci plávali chumáče vodnej trávy. Tie sa zachytávali o vlasec a znemožňovali lov. Ďalším je, že napnutý vlasec v prúdiacej vodu vibruje a skúsené ryby to vyhodnotia ako nebezpečenstvo. A samozrejme ryby sa pri kontaktne s vlascom vyplašia. Takéto všetky drobnosti vedia ovplyvniť kvalitu nášho lovu.

Na prípravu atraktívnej návnady som použil boilies The Krill, tekutú potravu Pure Krill Liquid a Krill Powder.

V predchádzajúcom roku som absolvoval prvú rybačku už v apríli. Veľkonočná nedeľa bola na to priam stvorená. Pekné počasie a málo rybárov pri vode je to, čo mám najradšej. Na pár hodinovú výpravu sa ku mne pridal aj Kubo Fabian. Na sviatky sa vrátil domov z Česka a nebol by to on keby nešiel ku vode.  K vode prichádzame okolo 16tej poobede. Jakub si chystá montáže a ja už dopredu zakrmujem potencionálne lovné miesta. Rybár oproti nám zdoláva na feeder slušného kapra. Hneď nám bolo lepšie, pretože sme vedeli, že kapry sú na našom úseku. Kým som si chystal prúty, Kubo už posiela svoje montáže do vody. Jednu tesne pod breh a druhú do koryta. Ja volím miesto pri protiľahlom brehu a druhé povyše prúdu do koryta. Máme pred sebou 4 hodiny čistého lovu. Čas na záber si krátime rybárskymi debatami a samozrejme jedením tradičného veľkonočného jedla. Kubo mi rozpráva svoje zážitky zo Zemplínskej Šíravy. Je to preňho príjemná zmena loviť na takto úzkom toku, kde nemusí vyvážať stovky metrov. O 19,50 sa ozýva môj prút. ,,Píp…pipipííííííí!“ Naozaj prekrásny záber od divokého kapra. Po chvíli končí v podberáku malý kaprík. Čo mu chýba do veľkosti, to mu nechýba do krásy. Malý tmavý šupík nám urobil obrovskú radosť. Kapra púšťam a montáž ešte raz nahadzujem. O 10 minút má Kubo úplne rovnaký záber. On však zdoláva už krajšiu rybu. Pri brehu mu podoberám dokonalého lysca. Gratulujem mu k úlovku a odnášam kapra do podložky. Pár sekúnd sa kocháme úžasným vysokým lyscom. Po zdokumentovaní ho púšťame späť. Hovoríme si , že takéto ryby majú potenciál vyrásť na skutočných obrov. Bohužiaľ čoskoro musíme baliť, legislatíva nepustí. Spokojní odchádzame od vody a dohadujeme sa na zopakovaní v máji. Pri aute nám Kubo robí kávu, aby som náhodou nezaspal na ceste domov. Už sa neviem dočkať, kedy sa tu opäť vrátim.

Kubov lysec bol jednoducho dokonalý. Posúďte sami.

Sami ste sa dočítali, že žiadne rekordné úlovky sa nekonali. Nepotrebujem sa honiť za veľkými váhami, skôr ma zaujíma krása ulovenej ryby. Každý kapor z tohto kanála je jedinečný, a preto si rovnako vážim malého ako aj veľkého kapra.. Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým priateľom, firme Pelada, za kvalitné nástrahy a mojej priateľke za výdrž akceptovať moje časté odchody za kaprami. Všetkým rybárom prajem veľa úspechov v roku 2017.

Martin Birkner, Sticky baits Slovakia

 

Galéria: